Mám dva a viem čo chcem!

Autor: Zuzana Valachovičová | 3.10.2012 o 19:04 | (upravené 3.10.2012 o 19:59) Karma článku: 9,84 | Prečítané:  459x

Dva roky - už nie bábätká, ešte nie deti. Ťažké a krásne zároveň. Vek, ktorý by som zvládnuteľnosťou smelo prirovnala k puberte. Príjemné ráno, slnko svieti, vstávame. Lucka otvorí očká, milo sa usmeje, trošku sa pomazlíme. ,,Poď," vravím ,,ideme sa vycikať." ,,Nie!" ozve sa z postieľky. No dobre, veď aj ponaháňať a poblázniť sa treba. A tak trošku šantíme. Je príjemné ráno, vonku svieti slnko. ,,Luci, obliekame sa," volám s úsmevom. ,,Nie!" znovu tá istá pesnička. Ďalšiu naháňačku v rámci pozitívneho myslenia beriem ako rozcvičku tela aj duše.

Ešteže raňajky nám chutili. ,,Tak a umyť ruky, zúbky ..." ,,Nie, ja sama!" A tak sa znova prezliekame, ďalšia naháňačka, veď je pekné ráno a slnko stále svieti /len ja som nejaká spotená, zišla by sa sprcha/.

,,Luci, trošku sa pohraj, niečo spravím a pôjdeme von." - ,,Nie, teraz von."- ,,Len chvíľku ..." - ,,Nie, teraz." - ,,No, už môžeme ísť." - ,,Nie, chcem sa hrať."

A tak odchádzame, síce o nejaký čas neskôr, ako som si to predstavovala, ale odchádzame. Na ihrisku je kopa detí v podobnom veku. Hrajú sa, naháňajú, smejú, výskajú. Je príjemný deň, aj slnko svieti.

Prichádza čas obeda a poobedného spánku /asi aj slnko zašlo za oblaky, schyľuje sa k búrke/. Lucka nie a nie si ľahnúť do postieľky. Neverili by ste, aké sú  zaneprázdnené deti v predškolskom veku a koľko toho musia stihnúť. Na spánok nemajú čas ani pomyslieť. Konečne si líhame na vankúše, ja čítam rozprávku, Lucka zaspáva. Vidím to v zrkadle vedľa postele. Očká sa jej zatvárajú, vyzerá ako anjelik. Chvíľočku ju nenápadne pozorujem a usmievam sa. Vtom dieťa otvorí oči a dôrazne zahlási: ,,A NEBUDEM SPAŤ!" Má vtom jasno,  takže ďalšiu polhodinku trávime dohadovaním sa o pozitívnom účinku spánku na deti, ktoré majú unavené očká a umrnčanú náladu. Keď ju potom  na posteli ,,privalím,, rukou, konečne zaspí.

O niečo neskôr, keď už odchádzam, dostávam sladkú uslintanú pusu na nos a úsmev ako slnko ma sprevádza celou cestou domov. No nezjedli by ste ich od lásky, aj keď majú dva?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?