A že vraj na Slovensku nie je veselo

Autor: Zuzana Valachovičová | 16.10.2012 o 19:54 | (upravené 16.10.2012 o 23:00) Karma článku: 9,29 | Prečítané:  540x

alebo obyčajné príbehy obyčajných ľudí pritiahnuté za vlasy ozaj len trošku. Vlak. Ráno 5,30. Prší. Stanica plná ľudí. Prichádza náš vlak. Ako zvyčajne -  mešká, je dlhý a pristavia ho na päťku. Skoro všetci vedia, že sa bude odpájať a nastupovať treba do prednej časti. Tím, čo to nepoznajú, hlási informáciu rozhlas. Náhlime sa k vlaku, niektorí nastupujú ako vždy z vyvýšeného perónu, ktorý slúži na tento účel. Spojovacie dvere medzi vagónmi sú však zamknuté. Sprievodkyňa oznamuje, že tam sa bude vlak odpájať a dvere neodomkne /asi ani nemá kľuč/. Tí, čo nastúpili, vystupujú, tí čo nenastúpili, chcú nastúpiť. Chyba!

 

Vagóny, ktoré pokračujú v ceste, sú už mimo perónu - nastúpiť sa dá iba z jamy plnej blata. Ľudia sa tešia, hlasným hovorom a pokrikovaním na seba dávajú najavo radosť z novej situácie. Tí silnejší a akčnejší pomáhajú vytlačiť za zadok nižších a slabších. Starší a chorí odhadzujú palice a barle. Tí, čo už sú hore, ťahajú tých zdola za ruky, vyťahujú batožinu. Starší s nostalgiou spomínajú na spartakiády, mladší s radosťou pomáhajú kamarátkam. Keď sa všetci usadia a situácia sa upokojí, vlak sa pohne - opačným smerom. Nie, nešli sme na zlý vlak, ani rušňovodič nič nepoplietol. To iba osamelá sprievodkyňa nedokázala sama vyliezť, tak jej museli posunúť vlak k perónu. Všetko je vyriešené, všetci sú spokojní, ideme ...

DOKTORKA

Ako čerstvá mamička s malým bábätkom a nízkym obsahom železa v krvi volala do ambulancie, či ju vybavia prednostne. Samozrejme, že áno. A tak išla. Teda doviezol ju manžel - načas. Čakáreň prázdna, dvere zavreté. Sadla si, veď chvíľku počká. Prišiel doktor, pozdravil a zavrel. Vyšla sestrička, vrátila sa a zavrela. Zaklopala, že to som ja, som tu ako sme sa dohodli, stačí mi zobrať krv, predpísať lieky a pôjdem. Doktor stál pri okne a sledoval parkovisko. Sestrička sa usmiala, že čakajte. Čakala. Prišiel manžel, zaklopal, prehodili zopár ,,zdvorilostných fráz,, a sestrička jej zobrala krv.

Za chvíľkovú chvíľu ju zavolala späť, že už môže, keď vtom doktor zazrel konečne prázdne miesto na parkovanie. Sestrička pustila pero a poklusom vybehla z dverí to vzácne miesto obsadiť. Za chvíľku dlhšiu chvíľkovú chvíľu, keď boli opäť všetci spolu v ambulancii, sestrička jej predpísala lieky a povedala, nech zavolá, až budú výsledky. Bola rozhodnutá, že zmení doktora a tak začala hľadať. Až našla. Starému doktorovi zavolala, že čo a ako, a keď jej povedali, že ,,krvičku máte v porádečku,, požiadala ich, aby jej zdravotnú kartu poslali na nové miesto.

O tri mesiace neskôr, keď navštívila nového doktora, to už ,,v porádečku,, nebolo. Chýbala zdravotná karta. A tak volala:

- Prosím.

- Dovolala som sa k doktorovi...?

- Áno.

- Sľúbili ste kartu ...

- Neposielame.

- Neprídem si pre ňu, lebo u vás sa dlho čaká a zle sa k vám ide s vozíkom, pošlite ...

- ticho v talefóne

- Ozvem sa za dva dni ...

Možno o pol roka dopíšem HAPPY END.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?