Úsmevná momentka na dnes - Vianočne ladená

Autor: Zuzana Valachovičová | 23.12.2014 o 18:59 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  799x

Táto príhoda sa neodohrala na Vianoce, ba ani v zime. Dokonca sa stala už dávnejšie. Napriek tomu som neodolala a dala jej Vianočný názov. Prečo? Lebo je to citová záležitosť. A kedy inokedy o citoch, pocitoch a zamýšľaní sa, keď nie na Vianoce ...

V tej dobe mala vnučka ešte len 1.5 roka. Bolo to také rozpačité obdobie plné sebapoznávania, potkýnania sa, spoznávania sveta, čas rôznych pokusov, omylov a aj mnohých pádov. Poznáte to. Strážiť dieťa v tomto veku je ako šoférovať auto – stačí pár sekúnd nepozornosti a je tu zrážka, v lepšom prípade len oškretý nos.

Práve bol čas na prechádzku, tak sme išli. Že vraj - oddýchnem si od hrania sa na zemi, neustálych otázok a odpovedí, od ukladania hračiek. Že vraj - oddýchla som si. Ako sme išli po chodníku na malú chvíľku som sa pozrela inde. Fakt chvíľka. Vtom som začula za sebou tichý hlások: - Babi? Otočila som sa. Dieťa stálo, usmievalo sa a pozeralo do očí, ktoré boli na úrovni jej očí, veľkému strapatému škaredému psovi. Pudovo som skočila medzi nich v snahe zabrániť niečomu zlému. – Aha, babi, pfíček. Aký milý,- ozvala sa malá a chcela ho pohladiť. Pes ticho zakňučal a odbehol.

A ja som si uvedomila, že pohľad na krásu môže byť rôzny.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?