Keď deti vyrástli, zistila som, že spolu s kopou nudných a nepríjemných povinností, odišli aj
- ich úžasné otázky, ktoré ma nútili pozerať na svet inými očami,
- množstvo energie, vďaka ktorej sa stále niečo nové dialo,
- niečo nežné a nevinné, čo bolo treba chrániť a čo nás dospelých nútilo byť lepšími,
- že tie nádoby a ostatné domáce práce aj ak zostali,
Akoby spolu s deťmi odišlo aj kus mojej energie, život sa trochu spomalil, trochu /dosť/ stíchol a ja som zistila, že podvedome vyhľadávam mladých ľudí a že mi to všetko trochu /dosť/ chýba.
Kým z malého človiečika vyrastie človek, je síce ťažký a náročný životný proces, ale stojí to za to. Aj o tom sú Vianočné spomienky.