Ešte Vianočná spomienka.

Autor: Zuzana Valachovičová | 28.12.2012 o 11:45 | Karma článku: 12,87 | Prečítané:  679x

Keď boli deti malé, vždy som sa tešila, až narastú a budem mať ,,kľud,,. Pod kľudom som si predstavovala, že  - nebudem musieť aspoň 20x denne a celou vetou odpovedať na tú istú otázku, ... -  nebudem musieť aspoň 20x denne rozhodovať o tom, kto má pravdu, koho je auto, mikina,  čokoláda, ...  -  nebudem musieť aspoň 20x denne niekoho naháňať, aby si uložil svoje oblečenie, knihy, hračky, učil sa, ... - nebudem musieť stále umývať nádoby, prať, žehliť, donekonečna upratovať, ...  - budem si robiť, čo chcem!

Keď deti vyrástli, zistila som, že spolu s kopou nudných a nepríjemných povinností, odišli aj

- ich úžasné otázky, ktoré ma nútili pozerať na svet inými očami,

- množstvo energie, vďaka ktorej sa stále niečo nové dialo,

- niečo nežné a nevinné, čo bolo treba chrániť a čo nás dospelých nútilo byť lepšími,

- že tie nádoby a ostatné domáce práce aj ak zostali,

Akoby spolu s deťmi odišlo aj kus mojej energie, život sa trochu spomalil, trochu /dosť/ stíchol a ja som zistila, že podvedome vyhľadávam mladých ľudí a že mi to všetko trochu /dosť/ chýba.

Kým z malého človiečika vyrastie človek, je síce ťažký a náročný životný proces, ale stojí to za to. Aj o tom sú Vianočné spomienky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?