Z denníka bývalej au – pair/2

Autor: Zuzana Valachovičová | 25.12.2013 o 21:35 | Karma článku: 9,69 | Prečítané:  2351x

Už som jedla kraby, mušle, slimáky, avokádo, tatársky biftek, asi 15 druhov syrov atď. Bolo to fajn. Až na ten biftek - chcelo sa mi plakať, ale statočne som hltala. A ešte avokádo s olivovým olejom a osolené - o niektorých veciach stačí počuť, uf. Minule sme mali na večeru rybu. Louise dostala inštrukcie, že pred prehltnutím má rybu poriadne pohrýzť, či nenájde kosť. Nabrala na vidličku, požula - nie - zhltla, nabrala - nie, -nie, - nie ... Úplne seriózne a sama pre seba pred každým hltom. Francúzi majú dva nepríjemné zvyky: zohrievať rajčiny a mať každý mesiac a pol prázdniny /a občas aj medzi tým/. V stredu nechodia do školy/škôlky, v sobotu a nedeľu tiež nie. Keď je pekné počasie, to mi je sveta žiť. Louise vonku vybláznim a potom je milá. Ale keď prší, sneží, mrzne alebo aj všetko naraz, vtedy fakt tie prázdniny  nemám rada.

 

Kúrenie - Caroline si myslí, že teplo nie je zdravé. V dome je ako v mrazničke. Keď ten teplomer v mojej izbe neklamal, vnútri bolo 13 /slovom trinásť!/ stupňov Celzia. Potom sa čuduje, prečo majú všetci nádchu. Spotreba papierových vreckoviek je už enormná. Vlastne už žiadne nemajú, lebo za ten týždeň v Paríži, kde bolo v hoteli super teplo, sme sa vyliečili. V hoteli bolo 22 stupňov a keď som sa rozmrazila a vyzliekla zo seba štyri vrstvy svetrov a tričiek, bolo mi hyperpríjemne. MILUJEM PARÍŹ! Keď sme sa vrátili do tej hnusnej zimy a bábätko začalo kýchať /jasné, že všetci ostatní tiež/, zapla kúrenie. YES!

Paríž - V Paríži som sa spýtala, či si môžem trochu pozrieť mesto a Caroline, že fajn, ona zoberie deti na nejakú návštevu, cestou ma hodí do centra a večer o šiestej randez - vous v hoteli. Mám sa tam dopraviť ako chcem, najlepšie metrom.  Na cestu som sa pýtala ,,len,, štyri krát  a stratila som sa ,,len,, raz - panika je hnusná vec /pozerám na tabuľu s názvom stanice a rozmýšľam, kde to pre pána som, ako sa to tu volá?!/. V hoteli som bola s päťminútovým predstihom. Považujem to za jeden z mojich TOP 10 životných úspechov. Parížske metro odsunulo z popredných priečok aj cestu do Bordeaux.

V Paríži na pretekoch boli diváci, normálni hostia a VIP hostia. VIP hostia dostali náramky, aby mohli ísť úplne všade /VIP tribúna, stajňa, oddychová miestnosť/ Naj - VIP mali náramky červené, ostatní hnedé. Bolo príjemné predbehnúť  200 ľudí len preto, že mám červený náramok. Bolo nepríjemné, keď SBS a cudzí ľudia padali na zadok preto, že stretli dcéru majstra sveta. Uvediem príklad: Na obed sme si s Louise kúpili v bufete sendviče, spolu s ostatnými si sadli na zem a kŕmili sa. Za chvíľu prišiel SBS - kár, že máme odtiaľ vypadnúť, lebo sa opierame o stenu nejakej kancelárie a tým vnútri to vadí. Spýtala som sa, či chvíľu nevydrží, lebo mám malé dievča, ktoré mi ľudia udupú a potrebuje sa najesť. Jasné, že nevydrží. Keď sme vstávali, zbadal červené náramky, vykúzlil čarovný úsmev, spýtal sa Louise, ako sa volá a potom ju takmer požiadal o autogram. Povedal, že v pohode môžeme zostať a ostatných vyhodil. A vôbec mu nevadilo, že Louise kope do tej inkriminovanej steny a vyrušuje tých ľudí vnútri.

Cudzinecká légia chystá niečo ako týždeň otvorených dverí. Kamarátka pozná jedného Čecha, ale práve sa maskuje v teréne. Keď sa vráti medzi ľudí, zoznámi ma s ním. Najprv mi ukázala fotky z guatemalskej džungle, hada v teritóriu a potom mi predstavila svojho manžela. Myslím, že mojej mame sa to veľmi nepáči. Hm, v pohode, je úplne neškodný. Pozri: - Macko, môžeš umyť nádoby? - Jasné - odpovedal Macko a umyl dva poháre na ukážku, aký je neškodný. Takže mami, neboj, je to ok!

Nechápem, kamarátka sa ide na 10 dní lyžovať a božským pokojom mi nechala kľúče od bytu. Aby som si mala kde nechať bicykel. A pozrieť internet. Waw. Asi to má korene niekde v tých končinách, že Francúzi neradi chodia von, stretávajú sa doma a že im je normálne prespať u známych, alebo tak.

Záver - Jedného dňa sa možno naučím rozprávať po francúzsky ,,tak ako treba,,. Lepší sa to. Len v pekárni je to stále rovnaké: - Prosím si tú hnedú trojuholníkovú vec, nie - nie, vedľa, presne, ďakujem. Jedného dňa sa možno Louise naučí rozprávať po francúzsky ,,tak ako treba,,. Už nehovorí GAG namiesto REGARD a ,,môž haľo tvojej mame,, ale ,,môžem zavolať tvojej mame,,, ale ešte vždy kopec vecí hovorí po svojom. A už mi nemusí nosiť stále slovník. Minule pán B. skonštatoval, že vy dve ste sa teda našli! A ja, že čo ho doviedlo k takému záveru. On, že sa pozeral, ako sa hráme vonku a teraz nevie, kto je viac šiši. Ja si myslím, že Louise, ale asi som trochu zaujatá a mierne neobjektívna.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?