Dvojročná slečna sa hrala na princeznú a na hlavu si dala kúsok staršej záclony, určenej na podobné účely. Keď ju hra prestala baviť a ani tancovať už nevládala, zložila ,,závoj,, a zistila, že kúsok je špinavý. Vravím: - Dáme ho do koša na prádlo, aby sa opral. Tak sme išli do kúpeľne a dievčatko sa snažilo vhodiť závoj do pračky. Na pračke, ktorá sa otvára zhora bola vyložená vanička, otvor malý, tak jej to veľmi nešlo. Znova vravím už aspoň pätnásty krát: - Leni, do koša. Márna snaha /moja/. Keď sa jej to konečne podarilo a ja som sa cítila ako opakovací papagáj, sadla som si na malý šamlík, chytila sa za hlavu a nahlas vzdychla: - Ach jaj! Slečna sa otočila, s úsmevom prišla ku mne, pohladila ma po vlasoch a povedala: - Neplač, mamina to operie. Tak teraz neviem, kto sa tu stará o koho – ja o ňu, alebo ona o mňa. :)
16. okt 2014 o 21:32
Páči sa: 0x
Prečítané: 569x
Úsmevná momentka na dnes - Neplač!
Čo tie deti nevymyslia, len aby dosiahli to, čo chcú. Bez výnimky. Vytrvalo. A aj tie najmenšie. Veď čo sú oni horšie?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)