O 8,30 je už vonku horúco /veď viete:)/ ale deti keď sa na niečo tešia, nepociťujú nič, len radosť a majú energie za troch /veď viete/. Dokonca sa dokážu obliecť rýchlejšie ako vy a dobehnúť bez problémov práve odchádzajúci autobus. Cestou naspäť už nie /veď viete/. A tak úderom deviatej kupujeme vstupenku a poklusom bežíme pozdraviť zvieratá. Ibaže im je teplo a tak mnohé polihujú /aké pekné slovo/ v chládku alebo driemu v ich domčekoch schované pred zrakmi návštevníkov. Dosť nuda, ale čo už. Situáciu zachraňuje ihrisko, vtáctvo, žirafy a zopár opíc. Veľa ľudí odbočuje do DinoParku. –Ideme? – pýtam sa žabky a ona prikyvuje, že áno. Ešte tam nebola. Ani ja, takže neviem, čo nás čaká. –Keby si bála, povedz, vrátime sa. Krúti hlavou, že nie a odhodlane, silno ma držiac za ruku, vykračuje do kopca.
DinoPark bol nakoniec super. Niektoré dinosaury v pôvodnej veľkosti boli z kameňa, niektoré potiahnuté pevnou kožou a napojené na fotobunku, ktorá pri pohybe návštevníka spustila pohyb hlavy, jazyka a chvosta daného dinosaura. Odvšadiaľ sa ozýval ich rev, čo dotváralo tú správnu atmosféru. Vpredu bolo kino, vzadu bufet a všade lavičky.
Keď sme sa vracali naspäť, oslovila nás neznáma pani. – Tu kúsok je 3D kino, boli ste tam? – Nie, - odpovedám, - to je asi pre väčšie deti a možno je to aj strašidelné. Pani pozrela na tie svoje, už trochu staršie, sekundu sa zamyslela a nadšene hovorí: - Ale je tam klíma, my ideme ešte raz!
Teraz už dva dni čítame o dinosauroch, vyrábame z plastelíny dinosaurov a hráme sa na dinosaurov. :)
