AKO UPIECŤ VIANOČNÚ ROZPRÁVKU

Autor: Zuzana Valachovičová | 21.12.2016 o 13:49 | (upravené 5.1.2017 o 17:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  32x

Úvod: Niektoré pečené vianočné rozprávky treba posypať bielym cukrom, iné ozdobiť farebnými cukríkmi. Pridať štipku soli, ale opatrne, tou treba šetriť. Zľahka rozvaľkať a vykrajovať rôzne tvary, ktoré by svietili ako hviezdy,

kotúľali sa ako koráliky, boli o zvieratách aj strašidlách. Každá iná, ako vianočné medovníky a predsa mali niečo spoločné – všetky rozžiarili detské očká, vyčarili im úsmev a nikdy ich nebolo dosť. Potom to najdôležitejšie – nastaviť správnu teplotu v trúbe a nenechať ich spáliť ani vysušiť, aby boli mäkké, tvárne, sladké, ale aj jemne korenisté. Dať do nich veľa citu a lásky k deťom. Všetkého tak akurát. Dobrým nešetriť, s napínavým opatrne ako so štipľavým korením, anízového len s mierou a dávkovať večer pred spaním len po jednej, aby sa neprejedli a nebolelo ich bruško. Zabalené do pekných slov a voňavé ako lúčne kvety, keď deti po nich v lete behajú bosé a natrhajú z nich veľkú náruč pre svoje mamy, aby im večer ako  včielky bzučali okolo uší a drankali rozprávku. A mamy čítajú, deti zatvárajú očká, na tvári ani mráčik, ústa sa usmievajú, aby ráno mohli štebotom vítať slnko, nový deň a rástli, krásneli, múdreli ...

 

Môj vlastný recept:

V prvom rade potrebujete aspoň jedno zvedavé dieťa, ideálne sú ale dve a viac. Pokiaľ nemáte vlastné, požičajte si vnúčatá, prípadne nejaké od susedov. Ja som si požičala. Lucku a Natku.

 

Docestovali ráno s batôžkami na chrbátikoch a už u dverí veselo volali: „Ahoj babi! Čo budeme piecť?“

„No, dievčatá moje,“  vravím, „ ja už mám napečené medovníky aj mačacie oči a jesť veľa sladkostí nie je zdravé.“

Tváričky im zosmutneli, ako keď uprostred dňa zhasne slnko.

„Ale viete čo,“  rýchlo som rozmýšľala, ako napraviť pokazené, „môžeme si upiecť nejakú veselú vianočnú rozprávku.“

„Upiecť?“  vyvalila zvedavo oči Natka.

„Upiecť?“  chichúňala sa Lulu.

„Dáme do rúry papier a pero?“ ... „Nie! Budeme do nej rozprávať a potom ju rýchlo zavrieme ...,“ vymýšľali jedna cez druhú a našťastie, po smútku nezostala ani stopa.

Sadli sme si za stôl a začali rozmýšľať, čo budeme potrebovať:  „ Cukor, aby bola sladká...lentilky ako ozdobu...mama dáva do cesta aj štipku soli...med, ten je zdravý...trochu korenia... nie, korenie, nie, čo sme  Psíček a mačička?...tí dali do torty aj mäso, chi-chi-chi...vajíčko, aby pekne spolu držala...máme vykrajovačky?“

Keď nám už dochádzala inšpirácia, doniesla som na tanieri jablká, mandarínky a trochu medovníkov. Nati si hneď jeden zobrala.

„Sú čarovné?“  pýta sa Lulu.

„Nie, vianočné,“  opravuje staršia Natka, „len sú tak pekne vyzdobené.“

„Mohli by byť čarovné,“  nedá sa Lucka.

„Tak skúste,“  ponúkam im každej ešte jeden, „možno je v nich zapečená rozprávka“:

Zelenáčik

Zelenáčik bol ešte len malý strom, ktorý sa narodil v lese zo semienka vysokej štíhlej jedle. Malá jedlička sa medzi vysokými stromami cítila príjemne a v bezpečí. Mama ju chránila pred vysokou zverou, aby ju neudupala do zeme a pred vetrom, aby sa neohýbala a mohla narásť vysoká a rovná, ako sa na zdravú jedľu patrí.

Keď Zelenáčik trochu vyrástol, nezastavili sa mu ústa ani chvíľu, na všetko bol veľmi zvedavý:

- Mami, prečo som strom a nie líška?

- A prečo mám zelené pichľavé šaty a nie modré?

- Ako sa volá tento les?

- Mamí ...!

Mama jedľa sa mu snažila trpezlivo odpovedať, aj keď otázky nemali konca kraja. Preto ju niekedy večer bolela nielen pusa, ale aj hlava. Vedela však, že keď jedlička trochu vyrastie, zmúdrie a otázok bude menej a menej. A neskôr, keď bude stará, ich úlohy sa vymenia a synček bude pomáhať jej.

Jedného dňa, bolo to tesne pred Vianocami, prišli do lesa čudní ľudia. Boli úplne iní, ako doteraz Zelenáčik videl. Čierne šaty, zamračené tváre a v rukách niečo zubaté a hlučné. Stromy sa zachveli, zašumeli a les opanoval strach. Všetko čo mohlo sa schovalo, len stromy stáli pevne.

- Mami, - zašepkala jedlička, - čo je to zubaté?

- Motorové píly na rezanie stromov, - s nepokojom v hlase vysvetľovala mama.

- Načo ich tí ľudia majú?

- Och, Zelenáčik! Ty nedáš pokoj s otázkami ani teraz, keď ide o život, - vzdychla jedľa.

Vtom pytliaci zbadali mladý stromček: - Pozri, Fero! Presne takýto potrebujeme.

- Choďte preč! – kričala mama a snažila sa Zelenáčika chrániť. – Na rezanie máte staré a choré stromy!

- Ale my chceme práve tento! – rozrehotali sa pytliaci a nebezpečne sa približovali. Jedľa na nich spustila najprv lavínu snehu, ale to ich nezastavilo. Keď prišli ešte bližšie, začala ich šibať pichliačmi, no ani po tom sa nechceli vzdať. Jeden ju chytil za konáre a pevne ich držal, druhý sa už – už približoval s pílou, keď vtom sa našťastie zjavil horár so psom.

- Čo to robíte?! – zreval silným hlasom, až sa pytliakom roztriasli kolená. – To sa nehanbíte?! Azor, chyť ich! – horár dal pokyn svojmu priateľovi a naháňačka sa začala.

Keď nebezpečenstvo pominulo, všetci si vydýchli. A Zeleňáčik? Keď myslíte, že sa vyľakal, mýlite sa Pokojne, ako vedia len deti, sa vypytoval ďalej:

- Mami, prečo ma chceli zrezať? A kam ma chceli odniesť?

- Do svojho domu ako vianočný stromček, - odvetila mama. – Tam by ťa vyzdobili ligotavými ozdobami a sviečkami a obložili darčekmi.

- Jéj, ja chcem byť vianočný stromček! – silno zatúžil Zelenáčik.

- No to by si za pár dní zoschol a umrel, - vysvetľovala mama.

- Ale ja chcem byť aspoň chvíľu krásne vyzdobený a ligotavý,- smutne si vzdychla jedlička, konečne zavrela oči a zaspala.

- Ach tie deti! Videl si to? – obrátila sa mama na mesiac, ktorý sa práve kotúľal ponad les.

- Videl. A pretože sú Vianoce, túžby detí sa majú plniť, - odvetil s úsmevom a poslal na zem za náruč ligotavých hviezd.

Mama nimi vyzdobila spiacu jedličku a pridala zopár svojich najväčších šišiek. Veverička, čo bývala na prvom poschodí, darovala stromčeku oriešky a snehový mrak ho poprášil nabielo. Keď sa stromček zobudil, celý žiaril. A pretože tí, čo sú šťastní, rozdávajú radosť naokolo, obdaroval aj Zelenáčik svoje okolie šťastím, radosťou a pokojom. 

 

Príjemné rozprávkové sviatky všetkým

http://www.mamtalent.sk/rozpravky-pre-skolkarov.phtml?program=1&ma__0__id_b=15748

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?