Divadelné predstavenie, v ktorom som sa ocitla uprostred močiara v spoločnosti lásky, zrady, vášne, sklamaní, zlyhaní, uprostred silných postáv i slabochov, nenávisti aj odpúšťaní.
V roku 1918, ktorý bol taký istý ako dnes, hoci sa mnohé veci nazývali inak, vo svete, ktorý sa zdal byť navonok iný, no líšil sa iba módou a hmotnými vecami.
Gumáky ako neoddeliteľná súčasť hereckých kostýmov, blato v močiari i na duši, láska k ľuďom i vlasti, zrada, či hľadanie strateného času, to všetko ako súčasť života danej doby. Zmena, s ktorou sa mnohí nedokázali vyrovnať a mnohí si ju užívali plným priehrštím.
Po troch hodinách som odchádzala s pocitom, že keď už nedokážeme zmeniť svet a ľudí v ňom, aspoň sa zasmejeme, aj keď v bazéne.