Chlapec, krtko, líška a kôň - recenzia

Autor: Zuzana Valachovičová | 16.7.2020 o 22:01 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  179x

„Ahoj,“ povedal chlapec malej čiernej guľke a už sa necítil taký sám. Prichádzajúci krtko bol v tej chvíli preňho obrovsky dôležitý. Stal sa z neho kamarát s množstvom otázok, ktoré trápili aj chlapca.

Spolu dokázali nerobiť nič a predsa duševne rásť. Nezáležalo na tom, že krtko bol ,,len,, krtko, chlapec sa pri ňom učil láskavosti a pomoci slabším a pritom sa držať nohami na zemi. Krtko sa zase učil podeliť sa o niečo pre neho dôležité. Každý bol iný a predsa pre seba vzájomne potrebný. Ich škola bola príroda a život sám. Učila ich nebáť sa, snívať s otvorenými očami a uskutočňovať nenaplnené sny.

Keď stretli líšku chytenú v oku, krtko nezaváhal ani na chvíľu a pustil ju na slobodu. „Keď si slobodný, sám sa môžeš rozhodnúť, čo urobíš,“ vysvetľoval chlapcovi a obaja sa ukryli na strome. Líška nakreslila na zem srdce a aj keď nebola veľmi zhovorčivá, prijali ju medzi seba. Krtkov život vyzeral byť na prvý pohľad jednoduchý, ale ako povedal chlapec: „Takmer všetko sa odohráva vnútri.“ Pri prechádzaní cez rieku krtko spadne do vody a líška má možnosť mu vrátiť láskavosť – život. Všetci traja pozorujú nebo a snažia sa učiť napriek rozdielnosti spolu pekne žiť: „Byť láskavý sám k sebe a odpustiť si je často najťažšie“ ale potrebné, by sme si dokázali vytvoriť teplý domov. Lebo „domov nemusí byť vždy len miesto.“

„Ahoj,“ pozdravil krtka kôň. „Ahoj,“ odzdravili ho traja priatelia. Kôň bol veľký dobrák, ľahko zapadol do partie. Aj keď nerobili nič mimoriadne, len žili, bavili sa, spolu sa báli a pomáhali si, cítili, že ich život je zmysluplný. Lebo „láska nepotrebuje, aby si bol neobyčajný.“

Štyri rozdielne bytosti, ktoré žijú jeden spoločný život  navzájom si odovzdávajú svoje životné skúsenosti a učia sa jeden od druhého vzájomnej láskavosti  sa ďalej stretnú s poznaním,

- že za tým, čo vyzerá dokonale, je ukryté množstvo tvrdej práce, ale že sama dokonalosť nie je to najdôležitejšie,

- že zvedavosť je dôležitá a poznanie je náročné,

- a že aj keď niekoho poznáme nielen s jeho kladmi, ale aj zápormi a dokážeme s ním žiť, máme ho radi o to viac.

Dôvera samého v seba, úprimnosť, strach z odmietnutia a mnoho ďalšieho popisuje a vykresľuje autor CHarlie Mackesy a ja pred ním skláňam pomyselný klobúk. Lebo táto motivačná kniha je štýlovo iná, má hĺbku a napriek malému množstvu slov hovorí veľa. Je určená čitateľom od osem do osemdesiat  rokov.  

Čistota, jednoduchosť ilustrácií a krása slova vystihuje knihu Chlapec, krtko a kôň asi najlepšie.

Lebo ako povedal krtko: „Čo je podľa teba najväčšia strata času?“ „Porovnávať sa s ostatnými.“

Ďakujem

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?