Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Starí ľudia a my (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

máte dve možnosti:

1 - odísť z práce a venovať sa im do ich poslednej chvíle.
2 - zdvoojnásobiť svoj príjem a najať si opatrovateľskú službu (4-24hodinovú).
to sú možnosti, ktorými vrátite to, čo vám rodičia dali - veľmi dávno (50+ rokov) sa starobincu vravelo pomsta za jasle, škôlku.
my sme absolvovali prvú možnosť, niekoľko rokov manželka dochádzala denno denne (bolo treba ostať doma, kúpiť druhé auto), posledný rok sme sa potlačili, aby bola starostlivosť stála. ja som chodieval na jedno až dvojtýždňové pobyty, striedal som sa s pracujúcou sestrou.
a na starobu rodičov sa treba pripraviť. nielen vzdelať sa, ale aj naučiť sa prejsť ponad nepochopiteľné reakcie.
a tak ďalej, a tak podobne.
 
Hodnoť

***

casto sa stretavam s nazorom, ze profesionalita vylucuje ludskost.
A pritom sa da krasne jedno s druhym doplnat, rozdiel medzi profesionalom a neprofesionalom,
pricom obaja pracuju aj s "ludskym pristupom" je len v tom, ze profesional pozna dobre hranice
ludskosti a dosledky, ak ich prekroci. Aspon by mal....
Peniaze su len jednou castou motivacie, ktora je pre ludi - pracujucich v tejto oblasti, velmi dolezita.
Vseobecne mam pocit, ze coraz viac chyba medzi ludmi tolerancia a ludia ocakavaju od tych druhych coraz viac. Z kazdej strany.
A potom sa moze takato praca stat neuveritelnou zatazou pre vsetkych zucastnenych.
 

Pani Janka,

ďakujem, že ste sa zapojili do diskusie svojim odborným profesionálnym názorom. Vážim si ho, ako aj vašu prácu. Takých ako vy, by malo byť viac. Viem, že pri tak ťažkej práci je nevyhnutné aj sa zasmiať, aj sa odosobniť /neviem, či som použila ten správny výraz/. Podľa mňa je najhoršia práve ľahostajnosť, na ktorú poukazavala v blogu Monika Nagyová. Áno, každá práca sa dá robiť aj tak, aj inak a dôležité sú všetky podmienky, s ktorými sa denne stretávame, t.j. aj ohodnotenie, či už slovné alebo finančné. Z oboch strán.
Pekný deň prajem
 

Zuzana

Ja ti nerozumiem!

Zovšeobecňuješ na základe informačného systému "jedna pani povedala"? Na základe jednej jedinej zlej skúsenosti? Zhodou okolností som v tebou uvádzanom blogu popísal stav v jednom zo "starobincov". Prečítala si aj môj názor!? Nuž asi nie, pesimizmus máš asi vrodený a pozitívne informácie a správy asi neakceptuješ ( viem to, lebo sám mám taký pesimistický pokladík v sukni doma )!

Téma bola o peniazoch a tak som sa o vzťahoch v domove nerozpisoval. Ale musím konštatovať, že v domove, kde je umiestnený môj svokor ( 90 rokov ) ho majú všetci radi ( je síce tiež pravda, že má číslo 1., ako Lenin u bolševikov, lebo tam bol náhodou prihlásený prvý, ihneď po otvorení ), sestričky sú milé a často za ní chodia iba na "pokec" ( prípadne na nejakú malú sladkú maškrtu, pravda svokor je fešný a šarmantný "mladý" pán a véééééľký lichotník k mladým sestričkám ) a hoci je svokor dosť zložitá povaha ( čoho som sa, priznávam, trochu obával ), veľmi sa mu v domove páči.....

Nezabúdaj na jednu podstatnú vec! Hoci bude tvoja láska nesmierna, si iná generácia a starček si nemá čo s tebou nové povedať, lebo si s ním "nehrala guličky"!

Napríklad do domova, ktorý popisujem prišla z domácej láskavej opatery stará pani ( hádam 85 rokov ), nevládna, ležiaca, nekomunikatívna.... A za pár týždňov sa stal zázrak. Bola medzi svojimi! Začala chodiť ako "čiperka", rada rozpráva, je veselá, dá sa s ňou v pohode komunikovať ( trochu som sa s ňou rozprával o jej živote, akurát nevie kde je a myslí si stále, že je v svojom rodnom milovanom Frívalde :-D ). Strašne milá babička!

Takže never každej "capine", osobne si prever domov, popýtaj sa, pogúgli a správne sa rozhodni. Domov seniorov nie je väzenie, naopak môže pre seniora priniesť mnoho nového, zaujímavého, pekného, môže byť podnetom do ďalšieho menej osamelého života pre seniora a najmä - bude medzi svojimi rovesníkmi !
 

Ahoj,

pesimizmus ľudí poväčšine pochádza zo zlých skúseností a zlých referencií. Ja nie som výnimka. V blogu som chcela poukázať na to, že ľahostajnosť pri práci s ľuďmi je horšia ako pri iných profesiách a že pri práci so starými ľuďmi zamestnanci potrebujú aj viac podpory a že táto práca je dosť podceňovaná /ako väčšina prác s ľuďmi v ,,štátnych podnikoch,, napr. aj školstvo, zdravotníctvvo/. Ale späť k starým ľuďom, naozaj si musíme začať vychovávať mládež inak, nie spôsobom aký im je ponúkaný v reklamách, že len to čo sa nám teraz hneď zpeňaží je zaujímavé. Podceňovať reklamný spôsob života, ktorý mládež veľmi ovplyvňuje je byť sami proti sebe. Možno sa ti bude zdať, že to spolu nesúvisí a že čo tu tá ženska blábolí, ale podľa mňa súvisí všetko so všetkým. Byť starým znamená naučiť sa pokore /celý život títo ľudia o niekom rozhodovali, boli silní a sebavedomí/ a teraz sú na niekoho odkázaní, to chce asi veľa pokory, neviem si to predstaviť. A ďakujem za praktické rady, aj ,,percentu,, tie sa vždy zídu.
 

Zuzana

Je to ako v tej pesničke: " Ach Zuzka, Zuzička....!"

Splodila si "plačkavý" blog a keď som ti "dokázal", že nemáš celkom pravdu, že skutočný život môže byť a je oveľa optimistickejší, ako sa vám plačkom v sukni zdá, uskakuješ stranou a odrazu sú problémom deti a ich výchova ?

Nuž áno, blábolíš! Takže teraz sú odrazu všetkému na vide reklamy? Čože za našich čias neboli? A možno že v boľševickej TV to nebolo nič moc, ale veď reklamy boli dostupné aj v rakúskej TV, aj v Burde, aj v iných časopisoch........Nejako nás to zdeformovalo? Ako konkrétne teba? Reklamy sú ako smog, normálny človek alebo dieťa si ich nevšíma....

Starček nemusí byť pokorným, možno akurát k svojmu zdraviu! Ale ak sa človek na starosť starostlivo pripravuje, či už duševne, zdravotne alebo finančne, nemá sa v kapitalizme čoho báť!
Nerozdať všetok majetok, pripraviť si peniaze a keď to bude treba hrdo odísť do "starobinca" a tam si užívať život iným spôsobom! Ja viem, že je to nová vec, že to ľudia ešte nedokázali prijať a pochopiť, ale to je jediná cesta do budúcnosti starčekov, nie vyplakávanie za trojgeneračnou rodinou, to je už čas dávno minulý!
 

všetko je vec naturelu,

každý človek je iný. A tá pesnička sa mi páči :) Aj to, že mám možnosť sa beztrestne vyjadriť k súčastnému dianiu. A poukazovať na nedostatky, ktorých je viac ako dostatkov. Môj názor.
p..s. žiadny môj blog nemá s politikou ani s bolševizmom nič spoločné, je to o ľuďoch.
 

Zuzana

Ja som tiež nenarážal na politiku! Označenie boľševická TV bolo iba časové vyznačenie obdobia našej spoločnej mladosti...Na nič som nenarážal, nič som nepodsúval.

Intímna otázka:

Skutočne sa ti páči tá pesnička alebo skôr fešný a šarmantný spevák, pán Lasica? :-D
 
Hodnoť

Dobrý večer prajem pani Valachovičová.

Tiež som čítal ten článok a veľmi mierne som sa zapojil aj do diskusie. Mne sa v tých článkoch síce často nepáči forma a aj záverečné úvahy, ako aj v tomto spomínanom, ale je to realita. Realita s ktorou sa ťažko dá niečo robiť.
Požadovať lásku, obetavosť od cudzích ľudí je skoro nemožné. A ak by aj bol personál doslova nabitý emóciami, musel by ich tlmiť, inak by sa tí ľudia zničili. Verte, že viem o čom hovorím aj keď sa priamo nejednalo o starobinec.
Všetko sú to spojené nádoby, rodina - spoločnosť. Pokiaľ tie deti nedokážeme nabiť pozitívnou energiou, budeme tu mať stále viac rozvodov a iných sociálnych problémov. My by sme sa mali zamýšľať nad tým, čo spraviť preto, aby bolo tých starobincov treba čo najmenej, nielen nad tým aký tam je personál a úroveň služieb. Bohužiaľ o nič iné ako o službu sa nejedná a inak to ani nikdy nebude.
Preto na konci článku nemala byť veta: "V starobincoch sa umiera najmä na nedostatok lásky.", ale "Do starobincov sa chodí až príliš často pre nedostatok lásky."
 

Tiež dobrý večer.

Rada by som len mierne namietla, ako spomínala pani Janka, že aj profesionalita a ľudskosť sa dá krásne dopĺňať. Iste je to čiastočne aj vec sympatií, empatie aj optimizmu, ale keď človek robí svoju prácu ľahostajne, len z povinnosti aby sa uživil, je to asi vidno. Plne súhlasím s vami s posledným odstavcom, ale v súčasnej dobe sa postarať celodenne o rodiča je asi dosť problém, keďže pracovať treba do 62 r., neskôr aj do 70. Aj keď návštevy sú v starobincoch povolené. Čo k tomu dodať? Asi len to, čo reportér v sobotňajších rozhovoroch v rádiu, keď minister zdôvodnil odchod do dôchodku v sedemdesiatke - Pán boh za to zaplať :). p.s. ten záver som trochu odľahčila, nech nie som len pesimista.
 

Nedá mi ešte nezareagovať.

Chovať sa slušne (niekedy už pochybujem či je správne použiť slovo ľudsky) a profesionálne si odviesť svoju prácu by mal byť štandard. To však nemá s láskou nič spoločné. Okrem toho si myslím, že čím je človek, teda zamestnanec citlivejší, tým je to preňho ťažšie. Okrem toho sa do týchto zariadení až príliš často a vo veľkom počte dostanú ľudia, ktorí tam vôbec nemusia byť. Samozrejme, že tie ťažké stavy sú veľký problém a ľudská spoločnosť ako taká má v tých prípadoch obrovské rezervy. Verte, že viem o čom hovorím. Ja som to ani nevidel, ani o tom nečítal, iba som to zažil a bez ústavu.
Lenže sociálne zariadenia sú často plné aj takých ľudí, ktorí sa na takom mieste ocitli aj svojou vinou. Ak by boli ľudia k sebe citlivejší, menej sebeckí a múdrejší (veľmi dôležité), tak by takéto zariadenia nemuseli byť preexponované a mohli byť na vyššej úrovni.
Ja si myslím, že všetko to začína v detstve a preto tie moje aktivity.
 


Najčítanejšie


  1. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic 107
  2. Stanislav Martinčko: R. Fico: Teraz by nám viac ako inokedy, bodol marketingový generálny prokurátor! 73
  3. Juraj Paškuliak: Matovič je zákerný podrazák. Vie len intrigovať a rozvracať 62
  4. Marek Mačuha: SaS - prestaňte s tým populizmom! 60
  5. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 48
  6. Martina Hilbertová: Z vodární ďalej odtekajú peniaze, hoci si riaditeľ zaplatil až troch poradcov 37
  7. Michal Porubän: Urážač žien Blaha alias módny guru parlamentu..."Na scénu !!! " 31
  8. Anton Kovalčík: Fuj internet 1. Webkamky. 27
  9. Miroslav Lukáč: Dajte mu konečne ranu z milosti! Tára o nevine, ako predtým M.Jankovská. 25
  10. Július Kovács: Som Boris a priatelia stala sa mi taká nehoda plus Video 22

Rebríčky článkov


  1. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic
  2. Denis Jacko: Nechcem už spomínať
  3. Miroslav Binčík: Konverzná terapia v roku 2020? Budíček!
  4. Patrick Linhart: Hovorca si robí čo chce. Minister Mičovský o vyjadreniach svojho hovorcu ani len nevedel!
  5. Kristína Jakubičková: Ach, tí muži!
  6. Dušan Seberíni: Pani Čaputová vymenujte už konečne Matovičovho vládneho spíkra !
  7. Peter Homola: Basket v TV.
  8. Stanislav Martinčko: R. Fico: Teraz by nám viac ako inokedy, bodol marketingový generálny prokurátor!
  9. Olívia Lacenová: Cesta za úspechom ruskej verzie SWIFT bude ešte tŕnistá
  10. Štefan Vidlár: Na svatého MIkuláša


Už ste čítali?