Zuzana Valachovičová
Úsmevná momentka na dnes - učíme sa rozprávať
Keď má človek dva roky, je chlapec a skôr technický typ, rozumej manuálne zručný v oblasti demontáže áut a rôznych elektrotechnických zariadení, učiť sa rozprávať je naozaj ťažké, ale keď sa nad tým zamyslím, je v tom kus logiky. Dieťa: -Tá knižka je tatinova alebo maminova? /vzor bábätkova :) / Učíme sa riekanku: Ja: - Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje? Povedz mi to ty/ukážete prstom na dieťa, aby doplnilo a ono povie ,,ja", prípadne po treťom raze ,,teta" veď prečo by mal stále hovoriť on či opakovať nejaké preňho nelogické básničky?:) Rozprávame si rozprávku: Ja : - /klop, klop/ Kozliatka, kozliatka otvorte dvierka ... Dieťa: - Klop, klop, melón ...:) a smeje sa svojmu prvému vtipu. P. s. Tú básničku sa nakoniec naučil po piatom rozobranom aute a dnes už rozpráva v jednoduchých vetách, keď už nikto neveril, že začne. Teraz, o pár týždňov neskôr, vyšší level: Ja: - Stoj chvíľu rovno, musím ti opraviť zips. Dieťa: -Teta, ty si opravár? Ja: - Tomi, nelez na stôl! Dieťa: - Musím, som had.
